Večerník investora 🌙 III. časť

Keď som mal 15 rokov, učarovali mi komiksy a komiksové postavičky. 🧟‍♂️🧛‍♂️🦸Vždy som rád čítal a kreslil, ale obyčajné kresby ma nezaujímali. Stále som chcel niečo iné, niečo viac. Viac cool, viac zaujímavé, čo by viac priťahovalo pozornosť. V komiksoch som sa našiel. Bol som v náčrtoch naozaj dobrý. Kreslil som každú voľnú chvíľu. ✍️ Dokonca aj v škole. Tá ma totiž nikdy moc nebavila. Neustále tlaky, učenie, opakovanie, písomky a vysvetľovanie. Samá teória a prax nikde. Keby som mal využiť teraz v živote niektoré teoretické poznatky, no neviem, asi by som si v mnohých smeroch veľmi nepomohol.

Keďže pochádzam z piatich detí, peňazí u nás stále chýbalo. Otec pracoval od svitu do mrku v továrni na výrobu ponožiek, mama sa starala o nás deti a keď už mal aj najmladší brat tri roky, nastúpila do práce ako kuchárka v závodnej jedálni. Obaja sa obracali, ako vedeli. Snažili sa zabezpečiť rodinu. Nikdy sme však neboli na dovolenke pri mori. Sem-tam sme strávili víkend u starkej pod Tatrami. ⛰️

Občas sme dostali nejaké nové oblečenie alebo hračku. 🚜 Bol to pre nás sviatok. Keďže nás bolo viac, nosili sme oblečenie jeden po druhom, aby rodičia ušetrili. Jedla sme mali dostatok. V maštali sme chovali nejaký ten dobytok, 🐄 ktorý nám zabezpečil základné potraviny ako mlieko, mäso či vajcia.  Núdzu sme, chvalabohu, netreli. Niektoré rovnako početné rodiny v dedine doslova trpeli.

Keď si to dnes tak spätne vezmem, dal by som čokoľvek za to, keby som bol v tej dobe trávil viac času s otcom. 👨‍👦 Ten bol však stále v práci. Ťahal desiatky, dvanástky, točil štyri smeny, aby sme mali všetko, čo rodina potrebuje. Dnes už nežije. Zomrel na infarkt. Vraj bol prepracovaný. 😔

Aj preto sa často pýtam sám seba, aký život chcem žiť? Čo chcem po sebe zanechať? Či sa mi oplatí dennodenne sa stresovať pre veci, ktoré vlastne ani nie sú také dôležité?

Vrátim sa však z môjho premýšľania o mojom pôvode späť ku komiksom. Keďže financie v našej rodine takmer vždy chýbali, nemohol som si dovoliť ani len poprosiť o nový bicykel, nové oblečenie či hračku. Už v tej dobe som sa snažil hľadať možnosti, ako si zarobiť nejaké drobné. Ako som spomenul, v kreslení komiksov som bol naozaj dobrý. 🎨

Môj spolužiak mal o sedem rokov staršieho brata, ktorý robil grafiku pre rôzne zážitkové eventy. Vytváral plagáty, letáky pre zábavné parky, kluby a rôzne akcie. Spolužiakovi sa moje návrhy vždy páčili. Čo bolo ešte lepšie, moje kresby sa akýmsi nedopatrením dostali k jeho bratovi. Ten mi odkázal, aby som mu vytvoril to a to, že mi za to zaplatí, ak to bude môcť použiť do svojej grafiky pre jednu firmu. Súhlasil som.

Vtedy som chápal len princípu, že ak niečo vytvorím, môžem to predať a dostať za to zaplatené. ✍️ ➡️ 💰

To som aj urobil. Za moju prvú kresbu, ktorá bola reálne použitá na plagáte spoločnosti som dostal päťsto korún. To bolo niečo! Bol som unesený. Rodičom som nič nepovedal, ale kúpil som si lepšie pero na komiksy, 🖍️skicár a nové tričko. 👕 Moje prvé zarobené peniaze! Nemohol som tomu uveriť. Išlo to ľahko. Naozaj ľahko. Dokonca, čo je ešte lepšie, zarobil som na niečom, čo ma vlastne veľmi bavilo. Kreslenie mi čistilo hlavu, vtedy som úplne vypol a neriešil veci, ktoré sa okolo mňa diali.

Povedal som si, že to ešte párkrát skúsim a zarobím si na bicykel BMX. 🚲 Už rok som poškuľoval po jednom vo výklade. Stál dvetisíc päťsto korún. Veľmi rýchlo som si prerátal, že ak chcem nový bicykel,  potrebujem nakresliť päť obrázkov. Plán bol jasný.

Stanovil som si cieľ a šiel som za ním. 🔝

Nevedel som, koľko mi to bude trvať, ale bol som trpezlivý. Prešlo sedem mesiacov a ja som sa v lete vozil na novom bicykli. 🚲 Rodičia o mojom pláne vedeli. Boli v tom so mnou. Mama ma dokonca obdivovala za moju výdrž a húževnatosť.

Vtedy som pochopil, že ak niečo chcem, musím si za tým ísť.

Nech to stojí, čo to stojí!

A nech to trvá dlho, ako chce.

Pochopil som, že dokážem všetko, čo si vezmem do hlavy. A na tom som začal stavať.