Večerník investora 🌙 IX. časť

Zaprel som sa a rozbehol som sa za ním. Hlavou mi išli šialené myšlienky, ale po pár metroch som sa sústredil len na to, aby som Gordona dobehol a zistil, prečo sme dnes tu a beháme. Bolo to  márne. Ten týpek bol starší odo mňa tak o dobrých 25 rokov, ale kondične bol na tom oveľa lepšie ako ja. To ma štvalo ešte viac.

Spomínal som, že som narodený v znamení barana♈️, však? Tak, ako ma mama nazývala chameleónom, tiež som o sebe často počúval, že som dvojtvarý.

Áno, som. Je to moja povaha, žijem so sebou každý deň. Niektoré črty na sebe zbožňujem, s ďalšími som sa jednoducho naučil žiť a iných by som sa čo možno najskôr striasol. Moje častokrát nevýbojné správanie bolo len maskou pre moje ohnivé srdce a nezdolnú podnikavosť.

Teraz sa vo mne naplno prebudila barania povaha. Bol som síce odvážny, lebo som vedel, čo od Gordona chcem, ale na druhú stranu som trpel. Zožierala ma netrpezlivosť z toho, čo mi tým všetkým chce ukázať.

Behanie v Central Parku nebola žiadna nuda. Jedna časť bola plochejšia, iná kopcovitejšia, všade boli vodné plochy a lesíky. Už som nevládal, ale Gordon na mňa mával od najväčšieho jazera Central Parku – Jacqueline Kennedy Onassis Reservoir. Konečne som dobehol k nemu:

„No čo? Už máš na dnes dosť?“ podrýval a stále a usmieval.

Prebudil vo mne hnev. Tak trošku. Taký ten spravodlivý hnev. Keď si niečo myslíte a iné sa stane bez toho, aby ste to mali pod kontrolou.

„Asi mám dosť! Môžeme ísť domov?“, celý zadychčaný som naozaj vyslovil, že som zbabelec? Preboha, ty si ozajstný zbabelec. Nadával som si v duchu.

„Pozri, obehneme 🏃🏾 ešte okolo jazera, to je tak 2,5 kilometra a pôjdeme, môže byť?“

⁉️ On si fakt nerobí srandu. Nie si žiaden šašo. Nevládzeš a končíš, pre dnešok! Alebo nie? Bože, nie si taký zbabelec, aby si to teraz vzdal. Ak to vzdáš, už sa asi od neho nič nedozvieš. A čo bol tvoj cieľ? Naučiť sa od neho spravovať majetok a to, ako sa pracuje s peniazmi, aby pre teba konečne začali zarábať! Tak to vydrž! Nie si predsa žiadne béčko!!!

Pomohlo to! Toto všetko mi diktovala hlava v priebehu asi jednej minúty a moje pravé JA nakoniec zvíťazilo.

„Okej. Ideme na to. Teraz ťa určite predbehnem. Musíš byť už unavený, nie?“  a obaja sme sa rozosmiali.

„No, tak sa ukáž!“, odvetil Gordon a nechal ma bežať prvého.

Po vyše hodine behania v parku sme došli na okraj k malej vodnej ploche. Hladina bola pokojná a my obaja neskutočne smädní. Siahli sme za opasky, za ktorým sme mali plastové nádobky plné vody. Ozviežujúce. To bolo skvelé. Ako dokáže voda urobiť radosť?

„Sadni si!“ vyzval ma Gordon, keď sme prišli k jednej z lavičiek.

Posadil som sa a stále som lapal po dychu. Naskytol sa mi pohľad na mrakodrapy. Počasie bolo jesenné, daždivé, ale nepršalo. Dokonca som zahliadol, ako sa spoza jedného mrakodrapu všemožne predierajú slnečné lúče 🌤️ októbrového slnka.

Zvládol si to! 👏“, potľapkal ma po pleci Gordon.

„Zvládol som čo?“, nechápavo som sa na neho pozrel.

„Vydržal si! Bol to test. Nemysli si, že mi robilo radosť, keď som videl, že sa ti tento nápad ani trochu nepáči. Nerobilo mi radosť ani to, keď som videl, ako nevládzeš a v duchu si si nadával. Ale ako hovorím, bol to test. Test tvojej odhodlanosti. Skúška tvojej trpezlivosti. Chcel som vedieť, aká osobnosť stojí oproti mne. Chcel som vedieť, či prekonáš toto všetko, aby si neochvejne kráčal za tým, čo si si zaumienil.“

Tak teraz mi to dávala zmysel. On ma skúšal. Je naozaj poriadne vybitý. Uvedomil som si, že aj rady do života niečo stoja, že nie sú zadarmo💰. A Gordon šiel na mňa naozaj rafinovane.

„Za tých pár týždňov, čo si u mňa vo firme som si všeličo všimol. Z pravidelných reportov od tvojho nadriadeného Marca na marketingu som si tiež urobil nejaké závery.“

Si veľmi šikovný“, pokračoval „ale tvoja najväčšia slabosť tkvie v tvojej netrpezlivosti. Si veľmi schopný, zručný, máš Filipa, kombinuješ správne, analyzuješ dokonale, ale všetko chceš hneď. Aj výsledky, aj projekty, aj kampane. V živote to takto ale nefunguje.“

💬 Zamýšľal som sa nad jeho slovami. Mal pravdu. Nepoznal ma dlho, ale opísal ma na výbornú. Áno, priznávam. Mojou najväčšou slabou stránkou bola a je netrpezlivosť. Gordon si veľmi rýchlo dokázal dávať dokopy súvislosti.

Keď sa mi konečne upokojilo dýchanie a pulz sa vrátil do normálu, začal som sa na to, čo sa udialo, na tento náš beh, dívať úplne inak. Účelovo.

On presne vedel, čo robí. Vedel, čím ma dostane tam, kam chce. Vedel, že ak vydržím, bude sa so mnou baviť a ak nie, tak mi dá ešte zo dve príučky, aby som to pochopil.