Večerník investora 🌙 VI. časť

Príchod do veľkomesta bol ohromujúci. Adaptoval som sa naozaj veľmi rýchlo. Neviem, či to bolo z toľkého nadšenia a očakávania, alebo z toho, že sa mi akurát plnil môj detský sen o Amerike, alebo preto, že som mohol stráviť čas vo „Veľkom jablku“ 🗽, zarobiť si peniaze stážou a navyše sa nechať učiť od skúseného biznismena Gordona.

Asi to bolo všetko v jednom. Bol som naozaj šťastný. Na letisko nás prišiel vyzdvihnúť čierny Mercedes so šoférom, ktorého nám poslal Gordon. Zaviezol nás do bytu, kde sme mali byť ubytovaní počas celej doby.

Ako inak – bol to Gordonov byt, apartmán – rovno na Manhattane. 🏙️ Keby ste videli ten byt. Skoro som odpadol. Ja, chalanisko z chudobnejších pomerov má spálňu takú veľkú ako dvojizbový byt u nás na Slovensku?

Bol to luxus. Na dobré sa rýchlo zvyká. Tak to bolo aj u mňa. Cenu som radšej ani nechcel vedieť, lebo sa stavím, že by sa mi zakrútila hlava. A nebolo by to preto, že náš apartmán sa nachádzal na 45. poschodí obrovského mrakodrapu.

Prvý deň sme sa len ubytovali. Volal nám Gordon, aby sme si dnešok užili, že máme k dispozícii šoféra, sprievodcu a každý dostal platobnú kartu 💳s limitom 1.000 dolárov. Akože toto bolo na mňa už moc. Ale okej, hovorím si, Gordon to tak chcel, tak to máme prijať.

Vyšli sme do ulíc veľkomesta. My dvaja, ja s Igorom. V očiach nám hrali iskričky a pery sa nám vlnili do úsmevu. Cítili sme sa úžasne. 🌝

Už sme sa nevedeli dočkať, čo všetko sa naučíme, koľko zarobíme, aký bude Gordon učiteľ, ako sa nám bude bývať v NY a či sa tu neusadíme nadobro. Plánov sme mali až, až.

Keď sa vám splní sen o Amerike nestíhate reagovať na všetky tie podnety vo vašej hlave, ktoré vám hovoria, čo všetko by ste chceli zažiť, kde by ste chceli ísť, čo by ste chceli vidieť a pod. Zrazu máte pocit, že vám pri nohách leží celý svet. 🌍

New York nebol pre mňa iba mestom, ktoré nikdy nespí. Už počas dospievania som o ňom študoval akékoľvek zaujímavosti  – že je multietnickým mestom, je veľmi drahé na život, má nízku kriminalitu, milujú ho režiséri z celého sveta, alebo že 30 metrov pod zemou je ukrytá viac ako ¼ všetkého zlata sveta, ktorú má pod správou Federal Reserve Bank.  

Fascinovalo ma to, že v meste pôsobí takmer 800 tisíc firiem. A to bolo ono. New York som vnímal ako mesto plné podnikavých ľudí. Ako mesto plné inšpirácie a splnených snov. 

Druhý deň sme ráno s Igorom vstali, naraňajkovali sa – mali sme na výber, keďže chladnička bola doslova prepchatá jedlom. Dali sme si kávu z nerezového kávovaru, ktorý vám na základe vašej objednávky pripravil kávu podľa chute.

Bolo to ohromujúce. Ako sa dá rýchlo zvyknúť na takýto štandard.

Často sme sa s Igorom rozprávali o svojich životných plánoch. Toto mesto bolo ako stvorené na veľké plány.

O pol deviatej po nás prišiel Gordonov šofér, vyzdvihol nás a vysadil nás pred vysokou presklenou budovou spoločnosti GG – company. Ohlásili sme sa na recepcii a výťahom sme sa vyviezli na 18. poschodie. Tam nás už čakal Gordon s úsmevom od ucha k uchu:

„No čo, chlapci, ako ste sa včera mali? Užili ste si mesto?“

A už nás oboch objímal. Bol to neskutočný sympaťák. Zobali by ste mu z ruky. Niečo také z neho vyžarovalo, že by ste ho chceli počúvať celý deň a byť s ním každú chvíľu, lebo z neho šlo niečo, čo ma k nemu veľmi ťahalo.

🤔 Možno spôsob, akým vystupoval, možno to, ako hovoril, možno to, aký bol spontánny a priateľský. Ja neviem. Jednoducho, nemohol som sa zbaviť pocitu, že tohto muža poznám najmenej sto rokov.

Privítali sme sa s Gordonom, ten nás predstavil všetkým svojim podriadeným – boli tam riaditeľ marketingu, projektový manažér, finančný manažér, asistentka. Zvítali sme sa aj s našimi ďalšími spolužiakmi, keďže sme sa od príchodu do New Yorku nevideli.

Gordon nám objasnil ciele dnešného dňa, ponúkol nám občerstvenie a pozval nás k veľkým dverám, na ktorých stálo „KONFERENČNÁ MIESTNOSŤ“. Poprosil sympatickú asistentku, aby nás dve hodiny nikto nerušil, vybavil si dva telefonáty a usadil nás.

❓ Keď sme vstúpili do veľkej koferenčnej miestnosti, okrem mohutného oválneho stola, plátna na premietanie a flipchartu som si všimol nápis na pravej stene:

„The Godness of Fortune Wishes Men of Action…“ (Bohyňa šťastia praje mužom činu.)