XIV. časť 🌙Večerník investora – Dilema, čo s druhým lístkom?

Celý nasledujúci pracovný týždeň som sa tešil na piatok. Lístky z tomboly ma veľmi potešili a nevedel som sa dočkať, čo mi seminár, kde bude Gordon účinkovať, prinesie.

Premýšľal som, s kým pôjdem, keďže som dostal dva lístky. Chcel som vziať Igora, ale pravdou je, že z Marcovej oslavy som odišiel s telefónnym číslom na Ellu. To bola tá čašníčka🙍🏼‍♀️, ktorá ma zaujala už pri našom príchode do reštaurácie.

Ako som tam takmer celý podvečer vyčkával na vhodnú príležitosť, kedy by dievčina nemala priveľa práce a zároveň, aby som jej nespôsobil problémy v práci tým, že ju zabávam počas pracovnej zmeny, trpezlivo som čakal.

Čo ma naozaj prekvapilo, bola moja trpezlivosť. Ten vnútorný pokoj, ktorý vstúpil do môjho vnútra, keď som sa na ňu díval spoza stola, ako jej ide práca od ruky. Nemal som potrebu nikam sa náhliť, urýchliť veci. Vedel som, že ak vyčkám na správny okamih, získam to, čo si želám.🤗

A ten správny moment prišiel. Všetci sa zabávali a ja som akurát vstal od stola, aby som išiel ochutnať nejaké ďalšie dobroty, ktoré pribudli na švédskych stoloch. Čašníci práve vtedy znášali zo stolov prázdne poháre.🍷

Keď som sa otočil s plným tanierom, stála oproti. Zadívali sme sa do očí a jej sa roztriasli ruky. Bolo to vidieť na podnose, na ktorom mala asi desať prázdnych pohárov od vína. Tie sa krehko zapotácali a štrngali jeden o druhý.

Jemne som jej pravou rukou🖐️ chytil tú jej. Neuhla. Ani pohľadom, ani pohybom. Nežne sa usmiala. „Prepáč, nechcel som ťa rozrušiť“, vyšlo zo mňa. Ona sa len opätovne usmiala a zvonivým hlasom odvetila: „To je v pohode“ a odišla smerom k baru.

Toto bol náš prvý kontakt.

Celý ten čas som ju nevedel spustiť z očí.👀 Až som sa odhodlal a zašiel k baru. „Som Adam“, oslovil som ju. Otočila sa smerom ku mne a opäť sa veľmi krásne usmiala. „Ella“, podávala mi ruku cez pult.

Vzal som ju a nežne pobozkal. Veľmi sa jej to páčilo. „Asi si si všimla, že z teba dnes nemôžem spustiť oči, však? Viem, že máš veľa práce, ale myslíš, že by si mi dala na seba číslo, aby som sa ti ozval? Nejdem sa tajiť tým, že si ma od prvej sekundy zaujala.“

Možno odvážne, ale nemal som čo stratiť. Vždy máte totiž minimálne dve možnosti. A tie moje boli – buď dostanem číslo, alebo dostanem košom.

Zapýrila sa, dala si pramienok vlasov, ktorý je padal okolo líca za ucho,👂 vzala vizitku podniku a na opačnú stranu niečo napísala. Podala mi to a dodala: „Pokojne sa mi ozvi. Zajtra pracujem, ale vo štvrtok mám voľno.“

Veľmi som sa potešil jej záujmu. Aj tomu, že ju zaujal chalan, ako som ja. Nemal som nejaké vysoké sebavedomie a po poslednom stroskotanom vzťahu – nevzťahu mi sebavedomie, veru, neporástlo smerom nahor. Skôr opačným smerom.👇🏽

Bol som teda vďačný za to, že som ostal pokojný a trpezlivý a odchádzal od baru s lístočkom, na ktorom bolo jej číslo a radostne ho stískal v dlani. Vložil som si ho do zadného vrecka nohavíc a vrátil som sa k našej partii.

Streda prebehla pracovne. Deň mi zbehol veľmi rýchlo. Často som sa pristihol pri tom, že som zasnívaný a absolútne nevnímam, čo Marco hovorí a kam smeruje naša dnešná porada.

Mal som ju pred očami. Ako chodila, ako sa tvárila, ako sa usmievala a v ušiach mi znel jej hlas, keď vyslovila svoje meno.

Štvrtok ráno som sa zobudil a prvé, čo som urobil, keď som vstal z postele, vytiahol som z vrecka lístoček s číslom. Odhodlával som sa dobrých tridsať minút, potom som vytočil číslo.📞Na druhej strane sa ozval známy hlas: „Prosím?“.

Rozklepali sa mi nohy a roztriasol sa mi hlas. Ani v sne by mi nenapadlo, že keď ju budem znova počuť, tak to so mnou spraví toto.

„Ahoj, Ella. Tu je Adam. Videli sme sa na oslave firmy GG company vo vašom podniku. Dala si mi číslo, pamätáš?“

Zúfalé. Prišlo mi to zúfalé, čo som práve vyslovil. Možno ju v ten večer zaujal aj niekto iný, možno má priateľa, možno…hlava pracovala naplno. Až kým neodpovedala.

„Áno, pamätám si ťa, Adam. Na niekoho, ako si ty sa zabudnúť nedá. Zlepšil si mi v ten večer môj pracovný deň.“

Nemohol som uveriť tomu, čo som počul. To ako naozaj? Zúfalstvo pominulo. Zmenilo sa na hrdosť.💪

„Myslíš, že by si dnes mala čas? Rád sa prechádzam po okolí. Neviem, či obľubuješ prechádzky, bary alebo párty, ale rád by som ťa pozval na prechádzku.🏞️ Potom si môžeme niekam zájsť na dobré jedlo. Čo ty na to?“

To by bolo fajn. Rada“,, znela spokojne. Myslím, že sa usmievala. Bolo jej to počuť na hlase. Aj ja som sa usmieval.

Ona súhlasila. Dnes sa vidíme. Dnes mám rande.

„Tak 16:30 v Central parku?“

Súhlasila. Zložili sme.

Môj deň nabral nový rozmer. Môj život nabral nový smer. To, čo som cítil, to, ako som sa cítil bolo neskutočné. Už som to dlho nezažil.

Uvedomil som si, že jediný spôsob, ako získať to, čo chcem, je vedieť čo naozaj chcem.
Že jediný spôsob, ako vedieť, čo naozaj chcem, je poznať samého seba.
Že  jediný spôsob, ako poznať samého seba, je byť sám sebou.
A že jediný spôsob, ako byť sám sebou, je počúvať svoje srdce.