XV. časť 🌙Večerník investora – Prvé rande a pozvanie na prednášku

Taký nervózny som nebol už ani nepamätám. Stál som v kúpeľni pred zrkadlom takmer hodinu. Stihol som sa osprchovať🚿, oholiť, upravil som si bradu, navoňal sa. Len vlasy ma akosi nepočúvali. Robili si, čo chceli. Poriadne mi dalo zabrať, kým som im našiel ten správny smer.

Hodinky🕰️ ukazovali štyri. Mal som ešte desať minút, aby som sa dostal do Central Parku. Zo skrine som vybral najlepšiu košeľu, dal som si tmavé džínsy, hnedé topánky a športové sako s nášivkami na lakťoch.

16:28 som už netrpezlivo sledoval ľudí prechádzajúcich parkom hore a dolu. Sedel som na najbližšej lavičke k miestu, na ktorom sme si dohodli stretnutie. Až som ju zahliadol. Prichádzala sprava.

Vnímal som ju ako v spomalenom filme. Kráčala sebaisto, sem-tam otočila hlavu z jednej strany na druhú a jej dlhé plavé vlasy tak viali vo vetre.💨 Mala na sebe tmavo zelený kabát, čierne nohavice, topánky na klinovom opätku, ktoré dokonale ladili s kabelkou prevesenou cez rameno a svetlohnedú šatku omotanú okolo krku.🧣

Musím sa priznať, že z toho, čo som videl, som bol unesený.🥰 Nervózny, motýle v bruchu si robili, čo sa im zachcelo, triasli sa mi ruky a podlamovali kolená. To je asi ten stav, keď sa zamilujete na prvý pohľad.

Je pravda, že Ellu som videl už druhý raz, ale aj tentokrát som pociťoval to isté. Dnes dokonca ešte intenzívnejšie.

„Ahoj“, pozdravila ma svojim nežným hlasom. Opätoval som jej pozdrav, aj pohľad, zložil jej pár komplimentov, ktoré zo mňa tak prirodzene vyšli samé od seba. Chytil som jej ruku, jemne ju pobozkal a posadili sme sa na lavičku. Prechádzali sa a asi dve hodiny strávili prechádzkou po parku.🏞️

Bola z Floridy, mala dve sestry. V New Yorku bývala sama už štyri roky. Prišla tu s bývalým priateľom a keď sa rozišli, ona ostala, našla si stabilnú prácu. Ja som jej zase povedal o sebe a svojej rodine.

Na večeri sme s debatou pokračovali. Bolo to veľmi príjemné. Cítil som sa fajn. Myslím, že aj ona. Nebolo to trápne, nenastalo ani trápne ticho, ani chvíľky, kedy by sme si nemali čo povedať. Išlo to tak prirodzene. Na prvý raz, na prvé rande to bolo skvelé.👍

Okolo pol 8ej som ju odprevadil do bloku, kde bývala so svojou spolubývajúcou. Veľa sme sa smiali, bolo nám spolu dobre. Obaja sme posmutneli, keď prišiel čas pre dnešok sa rozlúčiť.

„Neviem, či nie som veľmi odvážny, ale chcel by som ťa pozvať na zajtrajší seminár. Mám dva lístky. Išla by si so mnou?“

„Rada“, odpovedala.

Ona súhlasila. Práve som si našiel parťáčku na zajtrajší seminár, na ktorý som dostal lístky od Gornoda.😉 Dohodli sme sa, že ju vyzdvihnem zajtra o osemnástej. Rozlúčili sme sa, popriali si dobrú noc. Každý šiel svojím smerom. Ona do bytu, ja späť k Igorovi.

Keď sme sa večer po práci zišli pod našim apartmánom, Ella sa usmievala. Videl som, že sa teší. To tešilo aj mňa. Ani jeden z nás nevedel, čo on večera očakávať. Akým smerom sa bude prednáška uberať, koľko tam bude ľudí a čo nám to dá. Ja som však veril v to najlepšie.

Vošli sme do sály. Bola obrovská. Už tam sedelo dosť veľa ľudí. Každý s každým niečo rozoberal. Niektorí sa obsluhovali pri švédskych stoloch🍮, smiali sa. Vládla tu pokojná atmosféra s nádychom tajomna. Gordon nás zbadal už zďaleka.

„Tak si tu!“, potľapkal ma po pleci. „A vidím, že nie sám.“ Z jeho tónu bolo cítiť nadšenie.

„Toto je Ella“, predstavil som svoju partnerku Gordonovi. Ten jej podal ruku a jemne ju pobozkal na líce.

„Verím, že si večer užijete. Musím už ísť. Obslúžte sa, doprajte si niečo chutné, o pár minút začíname.“

Vybral som lístky, aby som sa pozrel, v akom rade a na akom mieste sedíme.🪑 Stálo tam „10. rad, miesto 15 a 16.“ Úplný stred. Potešil som sa. Prešli sme okolo pár mladíkov, ktorí viedli družnú debatu. Podržal som Elle kabát a kabelku, aby sa mohla usadiť. Usmiala sa. Bola veľmi príjemná. Najviac ma na nej priťahoval jej úsmev. Bol neodolateľný.

Poobzeral som sa po sále. Po oboch stranách videli na stenách plagáty, kde bola napísaná jediná veta:

❗️„ČASŤ VŠETKÉHO, ČO ZAROBÍŠ, PATRÍ TEBE!“❗️

Toto heslo, tento nápis ma veľmi zaujal. Hneď, ako sa začala prednáška, bolo nám všetkým v sále vysvetlené, čo pod týmto sloganom autor myslel. Gordon nás všetkých privítal a predstavil nám ľudí, úspešných mužov a ženy, ktorí sa s nami počas večera podelia o svoje zážitky a príbehy z podnikania.

Zatlieskali sme👏 a keď sme mali za sebou vstupné antré, Gordon sa pustil do rozprávania ako prvý prednášajúci.