XVII. časť 🌙Večerník investora – Kde možno nájsť šťastie?

Po úvodnom antré Gordona a jeho príspevku na sérii prednášok ďalej vystúpili ešte traja úspešní ľudia. Boli to dvaja muži, vysoko postavení v nadnárodných spoločnostiach, kde predávali autá🚗 a zlato.

Po Gordonovi vystúpila žena🙎🏼‍♀️ – volala sa Amélia a pochádzala z Venezuely. Bola nízka, útla, pôsobila priam krehko. A keď sa jej hlas niesol sálou, všetci zbystrili pozornosť. Bol totiž veľmi príjemný a zvonivý. Sálala z neho pohoda, pokoj a spokojnosť. Zároveň som pocítil neskutočnú dávku sebavedomia, ktoré z tejto ženy vyžarovalo. Nemôžem však tvrdiť, že bola namyslená, nepríjemná či arogantná.

Toto malé žieňa, ktoré stálo pred plnou sálou a zízalo na ňu niekoľko stoviek párov zvedavých očí,👀 dobyla kozmetický svet, keď vymyslela vlastnú vôňu rady parfumov a začala ich vyrábať a distribuovať do celého sveta. Nejedna žena si obľúbila jej zmysel pre detail a schopnosť zosobniť každú jednu ženskú vlastnosť čo i len v malej kvapôčke.💧 Ponúkala široké portfólio vôní, kde za každou a jednou kombináciou boli prebdené noci a vždy iný príbeh.

Svoj prejav začala otázkou do pléna: „Myslíte si, že je možné privolať si šťastie?“🤔

Všimol som si ľudí okolo mňa, ako sa pomrvili a začali si potichu šepkať so susedom po pravej alebo ľavej ruke. Ako môže jedna otázka tak zalarmovať ľudí v hale? Amélia si okamžite získala našu pozornosť.

„Tak, čo? Ste zástancami toho, že šťastie sa udeje každému z nás len tak? Ako nepredvídaná situácia? Ako udalosť bez príčiny alebo zámeru?“👐

Odpovede sa rôznili. Boli všelijaké. Každá obsahovala svoju pravdu.  Ozvali sa rôzne: áno, aj nie; možno je to celé o šťastí; možno sme si schopní odkrojiť z koláča, ktorý je ľudstvu ponúknutý a šťastie sa tak rozdelí medzi každého jedného z nás…

Amélia každého počúvala. Išla z nej veľká pokora napriek tomu všetkému, čo dosiahla. Začínal som si myslieť, že to boli len moje predsudky a predsudky mojich blízkych o tom, že bohatý človek = namyslený arogant. Tu, na tomto mieste, vo firme, ale aj mimo nej som čoraz viac prichádzal na to, ako veľmi som sa mýlil.🙈

Je pravda, že peniaze menia charakter. Ale nikto nepovedal, že by ho nemohli zmeniť k lepšiemu, však?

„Áno, všetci chceme šťastie na svojej strane.  A nech je ho veľa. Viete, my ľudia celý život niečo hľadáme. Možno je to práve šťastie. Ale dá sa skutočne nájsť? Zamysleli ste sa niekedy nad tým, kde ho možno nájsť?„, pokračovala Amélia ďalej.

Ozval sa mladý černoch v druhom rade zľava: „Ja som ho našiel pri hracích stoloch.“

„Ja pri konských dostihoch,“ zaznelo zozadu. „A ja v stávkovej kancelárii 🎰a pri stieracích losoch.“

Amélia sa jemne usmiala. „Vidíte, kde všade nachádzame šťastie? Ale, zamysleli ste sa niekedy nad tým, že takýto druh šťastia – ktorý nepochybne existuje – je len hra? Že je to hra nastavená predovšetkým v prospech majiteľa?“

„Nemôžem súhlasiť,“ zadunel hlas statného mladíka v poslednej rade. „Aj napriek tomu všetkému, ľudia stále vyhrávajú veľké sumy. Takže to šťastie je!“

Dav zašumel. Akoby sa pohli lístky na stromoch. Každý mal na vec iný názor, nie každý ho však mohol a chcel vysloviť do pléna. Situáciu vysvetlila Amélia.

„Vezmime si príklad hracích kociek. 🧊Pri každom hode kockou uzatvoríte stávku na to, ktorá strana ostane navrchu. Ak je to červená farba🟥, majiteľ herne vám vyplatí štvornásobok vašej stávky. Čo však, keď ostane navrchu akákoľvek iná farba? O svoj vklad prídeme. Pri každom hode kockou máte teda 5 možností prehrať, ale keďže sa červená vypláca 4:1, máme 4 možnosti vyhrať. Čo z toho vyplýva? Že majiteľ herne môže za jednu hraciu noc očakávať zisk vo výške 1/5 všetkých stávok. A môže človek očakávať, že vyhrá inak, ako len náhodne?“

Zavládlo ticho. Ale naozaj absolútne ticho. V miestnosti, kde sedelo asi päťsto ľudí sa nepohol nikto.

Začal som si spájať dva a dva dokopy. 🧐Peniaze získané takýmto spôsobom asi neprinášajú trvalú hodnotu. Nepoznám vo svojom okolí nikoho, kto by začal svoj životný úspech stavať z takéhoto zdroja.

„Aha? Všimli ste si? My smrteľníci šťastie hľadáme na miestach, ktoré bohyňa šťastia nenavštevuje. Nenašli sme ju ani pri stávkach, ani pri hracích stoloch, ani pri konských dostihoch. Kde teda je?“

Postavil sa starý muž. Bol naozaj veľmi starý. Sedel celý čas mĺkvo na svojom mieste a nezapájal sa do debaty s nami. Ruky sa mu triasli a podopieral sa o drevenú paličku:👨🏽‍🦯 „Ak sa môžem vyjadriť k téme. Celé roky som hľadal šťastie. Zistil som za ten dlhý čas toto – Šťastie nasleduje príležitosť, ale len zriedka prichádza inak.“

„Pokračujte, prosím“, vyzvala starého pána Amélia.

„Šťastie možno prilákať tým, že sa chopíme príležitosti. Hľadáte bohyňu šťastia, čakáte, či vám bude naklonená? Bude. Len musíte prebudiť jej záujem. Podarí sa to tým, ktorí bez váhania siahnu po príležitosti, ktorá sa im naskytne. Bohyňa šťastia je tak ochotná pomôcť im, lebo vykonali čin. A práve čin vás privedie k úspechu, po ktorom túžite.“

Akoby som zažil dejá vu…Toto som už niekde počul alebo videl.

Rozjasnilo sa mi. Už viem. V Gordonovej kancelárii bolo na stene veľkým písmom napísané „BOHYŇA ŠŤASTIA PRAJE MUŽOM ČINU.“