XXI.časť 🌙Večerník investora – Peniaze hýbu svetom

Zbožňujem víkendy. Ten zaslúžený oddych po celom pracovnom týždni. Tie hodiny pohody, pokoja, kedy si môžem vyplniť čas akokoľvek, ako chcem.

Obaja s Igorom zbožňujeme všetko okolo druhej svetovej vojny.🏏Je tomu tak od nepamäti. Mali sme tanky, lietadlá, proste všetko, čo súviselo s vojnou na mori, na súši aj vo vzduchu.

Práve preto sme si naplánovali výlet na palubu lietadlovej lodi, 🚢netradičného múzea letectva, kozmonautiky a námorníctva. A to všetko sme našli pod jednou strechou. Alebo skôr palubou.

Intrepid Sea, Air and Space Museum. To je miesto, ktoré sme sa rozhodli navštíviť. Rozsiahla expozícia vojenskej a kozmonautickej techniky, ktorá sa nachádza na palubách lietadlovej lode USS Intrepid, čo v preklade znamená Neohrozená. Svoje meno si naozaj hrdo zaslúžila, nakoľko jej história nebola práve ružová.

Keď sme prišli na miesto mal som pocit, že som sa vrátil 20 rokov dozadu. Cítil som sa ako malé chlapča,🙇 ktorému rodičia práve splnili jeho najväčší detský sen. Bolo to dokonalé.

Igor pobehoval ako malé dieťa.🙆 Bolo úžasné sledovať ho. To nadšenie, ktoré sme obaja cítili na tomto mieste to bolo niečo neskutočné.

Prechádzali sme jednou z etáži, kde boli lietadlá, keď mi pípla SMSka od Elly: „Potvrdilo sa najhoršie. Iva bude potrebovať transplantáciu, čo možno najskôr.“

Moje nadšenie z tohto čarovného miesta razom opadlo. „Čo pre ňu môžeme urobiť?„, odpísal som.

„Ja teda dosť. Vyšli mi pozitívne testy. Budem jej môcť darovať moju.“

Neviem prečo, ale potešil som sa. Aj keď viem, čím si bude musieť Ella prejsť, bolo to úžasné, lebo to mala vo svojich rukách. Mrzelo ma, že nemôžem byť s ňou. Cítim som sa nepotrebný.

„Ešte jedna vec. Treba nám asi 10 000 dolárov.💲 Inak sa môže stať, že to Ivy nestihne… 🙁 Chceme ju dať na urgenciu a niečo to stojí“

Až sa mi zakrútila hlava. Peniaze💰 vládnu svetu. Darmo. Za ne ste schopní dosiahnuť čokoľvek, aj zdanlivo nemožné. A keď ich nemáte, vaše šance sú v takýchto situáciách mizivé.

„Okej. Takže to je jediná možnosť, ako dostať Ivy do nemocnice🏥 na zákrok skôr?“, odpísal som.

„Bohužiaľ, áno. Ak by to šlo inak, rada by som urobila niečo iné.“

Zavolal som jej, aby som tu bol pre ňu. Hovorila mi o tom, ako mama nemá peniaze, ako ostala bez práce, lebo sa už pol roka stará o Ivy. Otca nemali a nepoznali už odmala.

Plakala. Celý telefonát plakala.😥 Cítil som, že je na úplnom dne. A ja som mal byť jej svetlom. Mal som byť ten, kto jej môže pomôcť.

Vtom som to pochopil. Aj ja môžem pomôcť. Ak nie inak, aspoň takto. Pošlem jej tie peniaze, aby uhradili, čo mali a aby sa Ivy polepšilo čo najskôr.

„To od teba nemôžem chcieť“, nariekala Ella do telefónu.

„Zlatko, som tu pre teba. Keď teraz nemôžem byť s tebou, chcem tebe a tvojej rodine pomôcť aspoň takto.“

Nedal som sa zlomiť ani obmäkčiť. Rozhodol som sa. A keď sa to udeje, ostávam tvrdohlavý. Barania♈️povaha sa opäť nezaprela.

Nakoniec súhlasila. Bol som rád. Už som sa necítil tak bezmocne. Vedel som, že teraz je čas, aby som pomohol. Bol to skvelý pocit, že sme v tom spolu.

Dohodli sme sa, že jej večer pošlem peniaze. Upokojila sa a to bolo cieľom.

Ako sa hovorí:

„Nič sa neje také horúce, ako sa navarí.“

A tu to platilo dvojnásobne. Stále existuje riešenie, minimálne jedno.

Vtedy som si myslel, ako dobre som urobil, keď som pomohol človeku, ktorého som mal rád. Ako veľmi som sa mýlil.