XXVI.časť 🌙Večerník investora – O farmárovi a jeho teľati

Pondelková porada sa niesla v duchu úloh, ktoré máme splniť nasledujúci týždeň. Viedol ju Gordon s Marcom.

Keďže pondelky bývajú v práci náročné, lebo sa na vás po víkende zosype celý rad úloh a navyše ste po dvoch dňoch voľna pokojní, to posledné, čo sa vám chce je riešiť nové strategické zadania,📝 ktorých pozitívne výsledky majú za účel dosahovať ciele firmy.

„Vážení,“ prerušil Gordon moje uvažovanie o voľných dňoch.

„Máme tu začiatok nového týždňa. Všimol som si, že isté veci tu stále nefungujú tak, ako by mali. Je nás tu na oddelení desať a nie všetci spĺňate štandardy, ktoré sme si zadali začiatkom kvartálu.“

Gordonove výčitky ma preniesli z neba späť na zem. Rozmýšľal som, či sa toto vyjadrenie týka aj mňa alebo len vybraných ľudí.

„Je pravda, že máme za sebou náročné obdobie. No podstatné je teraz vytrvať. Nasadiť si okuliare👓 trpezlivosti a kráčať deň za dňom tam, kam nám ukazujú jednotlivé zadania. A ich plnenie pre konečný výsledok je nevyhnutné.“

„Nemôžeme byť netrpezliví a všetko zahodiť, lebo teraz to nejde tak, ako by malo. Nemôžeme sa vzdať, lebo toto je len jedna z prekážok, ktorá nás skúša, koľko spoločne vydržíme.“

Premýšľal som nad tým, koľko toho môžem ešte urobiť, aby som sa aj ja posunul a bol lepší ako minulý mesiac. Aby to bolo viditeľné.

„Poviem vám jeden príbeh“, rozhovoril sa Gordon.

„Spomínam si, keď som čítal príbeh o farmárovi, ktorý dostal od bohatého muža teľa🐄 dúfajúc, že ​​teľa bude schopné pomôcť mu mať lepší život. Poľnohospodár urobil všetko pre to, aby sa o to postaral. Ale ako teľa rástlo, tak aj náklady farmára.

Jedného dňa si povedal: „Už nechcem čakať, až sa z tohto teľaťa stane vôl. Len to predám a kúpim niekoľko oviec, o ktoré je jednoduchšie a lacnejšie sa postarať. “

A tak aj urobil.

Po niekoľkých mesiacoch si uvedomil, že chov oviec🐑 nebol taký ľahký, ako si myslel. A tak si povedal: „Zrodenie týchto oviec trvá príliš dlho. Radšej ich predám a kúpim si niekoľko sliepok, ktoré mi každý deň kladú vajíčka.“

A tak aj urobil.

Plán fungoval veľmi dobre, zarábal dobre predajom vajec, ktoré sliepky zniesli. Život poľnohospodára sa výrazne zlepšil.

Ale po niekoľkých mesiacoch sliepky🐓 začali klásť menej a menej vajíčok, až jedného dňa už sliepky nedokázali toho veľa vyprodukovať. Farmár bol zničený. Vo svojom hneve uvaril všetky sliepky a urobil hostinu pre celú dedinu.

Neskôr ten týždeň si spomenul na jediné teľa, ktoré to všetko začalo a uvedomil si, že po všetkej tvrdej práci sa v jeho živote vlastne nič nezmenilo.“

„Čo vám týmto chcem povedať? Že sa nemôžeme tak ľahko vzdávať. Že nie teraz, neznamená nikdy. Že, keď sa nám momentálne nedarí, neznamená to, že to tak bude stále.“

„Je čas sa zomknúť a dokázať spolu viac. Lebo v jednote je sila.“

Po týchto jeho slovách sme všetci tak trochu skameneli. Neviem, či všetci tak ako aj ja uvažovali o príbehu, ktorý Gordon rozpovedal, alebo sa hľadali v tom, prečo nefunguje ich časť práce.

Ale tento predslov bol jednoznačne účinný. Vysoko účinný. Po mítingu každý odchádzal s novým zadaním,👨🏼‍💼s postupnými krokmi, ako docieliť to alebo ono.

Toho muža som obdivoval ešte viac. Ako dokázal takto s nami komunikovať? Ako je možné, že vie toľko o spolupráci s ľuďmi?👨‍👨‍👦‍👦 Ako je možné, že je v pozícii lídra a nie šéfa?

Tieto a ešte oveľa viac myšlienok mi vírilo hlavou. Bol som unesený z jeho vedenia. Každým dňom som pociťoval túžbu byť ako on.

Lebo, keď máte dobrého učiteľa, veci idú ľahšie. Veci sa hýbu, nestagnujú. Posúvajú sa vpred. A Gordon bol toho jasným príkladom.