XXVII.časť 🌙Večerník investora – Benefičný večer

Od poslednej tímovej porady sme pracovali naozaj usilovne a trpezlivo. Mal som konečne pocit, že Gordon dosiahol to, čo si zaumienil.

Neviem, či pomohol príbeh o teľati 🐄 alebo akým spôsobom sa mu podarilo vyburcovať nás k lepším výkonom, ale jednoducho to fungovalo.

Okrem svojej klasickej pracovnej náplne ma Gordon čoraz viac zasväcoval do svojich biznisov. Do všetkého, čo ho napĺňalo. Pomáhal som mu s rôznymi vecami.

Mne osobne to veľmi pomáhalo, lebo som nemyslel na Ellu. Mimochodom, už to boli takmer dva mesiace, čo so mnou absolútne prestala komunikovať. Prerušila akýkoľvek kontakt. 📵

O peniaze mi nešlo. Zarábal som u Gordona viac, ako by si obyčajný stážista predstavoval. Bol som tu z pohľadu financií spokojný. Podarilo sa mi odkladať si desatinu svojich zárobkov 💰 a bol som na to pyšný.

Trápilo ma však to, že som bol v Ellinom živote len niekto, ako sprostredkovateľ. Nechcem ju nazvať zlatokopkou, to asi nebola. Myslím, že by som jej ublížil, ak by som takto o nej hovoril.

Predsa len, musím priznať, že som sa nechal hlúpo využiť. Naletel som jej.

Častokrát som si kládol otázku, či ma naozaj ľúbila tak, ako hovorila? Či to všetko nebolo predstierané?

Avšak, sám v sebe som si to uzatvoril ako minulosť, ktorú nedokážem zmeniť. Áno, prišiel som o vzťah, prišiel som o lásku 💔 – lebo ja som ju fakt dosť miloval, prišiel som o časť peňazí…ostalo mi však toho ešte veľa.

Skúšal som jej písať, aspoň informačne. Ako sa má aj ona, aj jej rodina, no ostalo to bez odpovede. Keď som mal toto obdobie, že som jej stále vypisoval, dozrel čas, kedy som si prišiel ako trapoš.

Keď som videl tých 15 odoslaných správ 📝bez akejkoľvek odpovede zistil som, že som vlastne úbohý a že o lásku sa prosiť nedá. Nedá sa vynútiť si záujem. Tak som s tým prestal.

Vrátim sa späť ku Gordonovi. Aj dnes sme mali naplánovanú jednu benefičnú akciu. Mal som mu pripraviť zoznam kníh. 📜 Nevedel som na čo, ale urobil som to.

Dostal som presné inštrukcie, čo hľadať – akých autorov, aké témy aj počty kusov.

Večer pred siedmou 🕖 sme sa stretli pred koncertnou sieňou Carnegie Hall v New Yorku. 🗽 Tam bolo ľudí.

Vedel som o Gordonových benefičných aktivitách, vedel som, že vedie nadáciu, ale toto som nečakal. Stále si ma držal u seba, keď sme prechádzali po červenom koberci až do haly.

Fotoaparáty novinárov cvakali o dušu, všade zneli otázky, ale bezpečnostná služba zabezpečovala plynulý prechod Gordona, jeho manželky aj mňa až do haly.

Benefičná akcia sa niesla v duchu pomoci ľuďom zo slabších sociálnych pomerov. 👨‍👩‍👧‍👧 Miestnosť bola plná obyčajných a jednoduchých ľudí, ktorých tváre zdobili vrásky a vlasy im o čosi viac zošediveli ako iným.

Cítil som však na tomto mieste pokoj. Akoby sa stretli tí správni ľudia s rovnakými životmi. Bolo to neuveriteľne silné.

„Vážení prítomní“, začal Gordon benefičný večer. „Zišli sme sa tu, aby sme oslávili život, ako taký. Je pravda, že každý z vás ho mal iný, že ste si niektorí prešli peklom, 🔥 ale dnes sme tu, aby sme spolu žili.“

„Jedzte, pite a hodujte. Dnešok je len pre vás.“

Z jeho slov ma mrazilo. Bol som tu prvýkrát. Nevedel som, že Gordon býva často v takejto spoločnosti a že je hlavou nejakých veľkých vecí. Vedel som, že robí veľa vecí pre iných ľudí, ale toto som nečakal. 😯

Prizval na pódium kapelu, ktorá hrala jemné skladby jazz a blues a všetkých pozval k rautom, kde mohli ochutnať z rôznych špecialít a ochutnať z tých najlepších drinkov, aké kedy možno videli.

Benefičný večer sa končil veľkým gestom zo strany Gordona. Prvým bol finančný dar 💶 každej rodine vo výške 10.000 dolárov, ktorý odovzdal osobne hlave rodiny.

Druhým bolo otvorenie knižnice, ktorá mala slúžiť deťom z týchto rodín, aby získavali svoje vedomosti aj mimo školy. Práve tieto deti boli častokrát nútené ostať doma kvôli finančným problémom, alkoholu, gamblerstvu a pod.

Tu mi to došlo. Tak preto som zháňal rôzne tituly kníh od rôznych svetových autorov. Aby ich Gordon mohol zakúpiť a uložiť do knižnice pre tieto deti.

Pre Gordona boli knihy všetkým. Už od útleho detstva knihy 📚 zbožňoval. Nebol ako iné deti. Nechcel sa hrať, nebol tak dlho vonku. Mal rád vôňu kníh. Rád si rozvíjal fantáziu a slovnú zásobu. 🗣️

Do doby, kedy som sa s ním stretol, ich mal prečítaných cez sedem tisíc. Úctyhodné, pomyslel som si. Ja som mal za sebou tak povinnú literatúru a pár dobrých titulov, ktoré stáli za to, aby som pri nich strávil čas.

Mal som radšej komiksy – ako kresby v nich, tak ich veľmi jednoduché popísanie príbehu.

Bol to neuveriteľný večer, kedy som sa cítil potrebný viac než inokedy. Cítil som sa súčasťou niečoho veľkého a veľmi sa mi to páčilo. Gordon si zo mňa časom urobil svoju „pravú ruku“. 🖐️ A to ma posúvalo vpred.