XXVIII.časť 🌙Večerník investora – Najprv zjedzte žabu

„Chcela by som ťa poprosiť, aby si mi už nepísal. Tvoje správy ma nezaujímajú. Do New Yorku sa nevrátim, to si už asi pochopil.“

Keď som sa v noci prebudil na pípnutie telefónu a uvidel som po tých mesiacoch túto správu, cítil som zlosť. 😡

Nechápal som, čo sa deje, čo som urobil a za čo všetko z tohto môžem vlastne ja. Bola to správa, ktorá vo mne vyvolala pochybnosti o sebe.

Ako môže byť tak chladná? To som pre ňu neznamenal naozaj vôbec nič? Hlava mi to nebrala. Ľúbil som ju, pomohol som jej, staral som sa o to, aby jej bolo fajn … a čo z toho? Aj tak to nestačilo.

Trvalo mi dve hodiny, kým som znova zaspal.

Hneď po prebudení som myslel na ten text. Naozaj som tomu nechápal. Nevadí, možno pochopím časom. ⏳ Možno ma to malo niečo naučiť.

Dnes som sa rozhodol byť šťastný, neriešiť, nemyslieť na minulosť. Prečo? Lebo to, čo sa stalo, som už raz zažil. Viac nie je treba. Zbytočne si prehrávať slová, 🗣️ situácie a trápiť sa.

Po porade si ma zavolal Gordon k sebe.

„Ahoj. Vieš, že si pre mňa veľmi dôležitý? Možno si myslíš, že si len stážista, ale ja vidím tie pokroky. 👣 Chcem, aby si to vedel. Rád by som ťa niečim obdaril. Mne to veľmi pomohlo.“

Tak teraz som nechápal už vôbec. Môže sa za pár hodín udiať zároveň niečo veľmi negatívne aj pozitívne?

Vesmír 🌑 evidentne funguje dokonale. Snaží sa o rovnováhu a tak tomu je aj teraz.

„Ďakujem, Gordon. Som rád, že si spokojný.“

„Nech sa páči“, podal mi do rúk balíček 🎁 previazaný povrázkom.

„Čo je to?“, opýtal som sa.

„Rozbaľ a uvidíš“, usmial sa.

Otvoril som darček. Bola tam kniha. Niesla názov „Najprv zjedzte žabu“. 🐸

Ostal som prekvapený, názov mi nič nehovoril, ale poďakoval som sa.

„Je to vzácna kniha, 📘 Adam. Posunie ťa vpred. Minule so spomínal, že Kiyosakiho si už dočítal. Tak toto je niečo, čo ťa opäť nakopne tým správnym smerom. A som rád, že ten smer 🧭 ti môžem ukázať ja.“

Išlo z neho také dobro. Odkedy som bol v New Yorku, Gordona som nezažil ani raz nepríjemného, negatívneho alebo nahnevaného. Neviem, ako to ten chlap robil, ale on mi dodával silu byť a žiť.

„Ďakujem 🙏 a veľmi si to vážim.“

Kniha niesla podnadpis „21 skvelých spôsobov, ako prestať s odkladaním rán a dosiahnuť viac práce za kratší čas“. Námet získala z citátu Marka Twaina:

„Jedzte živú žabu 🐸 ako prvú vec ráno a po zvyšok dňa sa vám nestane nič horšie.“

Ešte v ten večer som sa zahĺbil do čítania. Pointou knihy bolo, že každé ráno, keď splníme úlohu, 📝 ktorú s najväčšou pravdepodobnosťou odkladáme celé veky, prežijete svoj deň s vedomím, že ste to urobili. A zvyšok dňa bude v porovnaní s tou úlohou ľahký. 

Napríklad povedzme, že musíte prať bielizeň, nakupovať potraviny a pripraviť správu v ten istý deň a viete, že bielizeň nenávidíte. Podľa knihy je spôsob, ako uprednostniť zoznam úloh, začať s úlohou, ktorú pravdepodobne odložíte. V takom prípade by ste mali bielizeň vyprať a važehliť skôr, ako začnete robiť čokoľvek iné.

Bože, ako veľa vecí som nerád robil. Také žehlenie, spisovanie podkladov pre Marca, upratovanie, prepisovanie textov…😱

Mohol by som pokračovať asi donekonečna. Slová v knihe boli silné. Zamerané na osobnostný rozvoj a nastavenie si nejakých pracovných návykov, ktoré pomôžu prekonať lenivosť či nechuť.

Autor knihy spomenul jednu peknú myšlienku, ktorá sa mi vryla do pamäte:

„Váš úspech v živote je súčtom ➕ vašich zvykov.“

Jedným z uvedených spôsobov myslenia je to, že si chcete vytvoriť návyk na začatie a dokončenie úloh – urobte to a budete sa tešiť úspechu. V knihe je mnoho ďalších vecí, ktoré môže každý začleniť do riadenia svojho času. ⌚️

Pochopil som, kam Gordon mieril. Dobrá organizácia svojho času – či už pracovného alebo súkromného je alfou a omegou života.

Spomenul som si na to, ako fungujeme častokrát vo firme. Že sa veci nedoťahujú do konca, že odovzdávame podklady 📜 až na poslednú chvíľu a pod.

Je pekné, že dokážeme ako tím efektívne pracovať na projektoch a byť organizovanejší, ale musíme pamätať na to, že riadenie času je prostriedkom do konca. 

Časový manažment sa postupom času stal základom môjho každého dňa. Rozhodol som sa to v práci vziať do svojich rúk 🤲 a priložiť tak ruku k dielu.