Večerník investora 🌙 IV. časť

Ako som rástol a dospieval, moje nároky sa zvyšovali. Videl som, že si kreslením komiksov a ich predávaním môžem zarobiť celkom slušné peniaze.

Takto som sa dopracoval k novému oblečeniu, prvému mobilu aj k výletu do Londýna. Obdaroval som aj súrodencov a rodičov. Nikdy som totiž nebol sebec. Keďže nás bolo viac, podeliť sa s niekým bolo absolútne prirodzené.

Kamaráti stáli pri mne, no ako to chodí, mal som aj neprajníkov. Tí mi závideli, na základke ma šikanovali a robili mi zle. Vtedy som spoznal silu myslenia, keď som sa na to prestal sústrediť. Úplne som sa ponoril do kreslenia a štúdia (ktoré ma mimochodom začalo časom baviť) a neriešil som to.

Prešiel som si rôznymi situáciami, no dnes viem, že keby nenastali, dnes by som nebol tam, kde som. Dnes by som mal iné hodnoty, iný zmysel života, iné smerovanie. Nie nadarmo sa preto hovorí, že všetko zlé, je na niečo dobré. Len to dobré musíme nájsť. 👌

Keď som mal osemnásť, kúpil som si prvý mobilný telefón. 📱 Mal som z neho radosť. Možno práve preto, že som si na neho zarobil sám svojou šikovnosťou a nepotreboval som peniaze od našich.

Navštevoval som strednú školu v odbore grafik. Chcel som zveľadiť nejakým spôsobom to, že ma bavilo kreslenie, vytvárať návrhy a predávať svoje nápady iným, ktorí by o to stáli.

Všetci v škole ma dobre poznali. Šikana zo základky pominula a ja som sa vybral v ústrety svojmu životu plný očakávania, čo ma ešte čaká a neminie.

Moje prvé dievča, Simča, bola moja prvá láska. 👩🏿‍🤝‍👨🏼 Síce to netrvalo dlho, ale dal som jej všetku lásku sveta. Doma som mal dobrý základ pre dobre fungujúci vzťah. Aj keď to naši mali niekedy poriadne horko-kyslé — keď im chýbali peniaze, vychovávali nás piatich, keď takmer prišli o dom, lebo otec mal úraz a podobne — všetko spolu vždy zvládli bez kriku, bez hádok, len s porozumením a láskou. Simča bola preto očarená tým, aký som. Všetky kamošky jej závideli. Netrvalo to však dlho.

Ako to už býva, aj keď si myslíte, že robíte všetko dobre, nie vždy je cesta, po ktorej kráčate tá správna. A osoba, s ktorou si myslíte, že by to mohlo vyjsť, tá pravá.

Simča asi potrebovala iného chalana, keďže po mesiaci od nášho rozchodu sa nechala zbaliť triednym mačom Samom, ktorý bol vždy zapletený do každej bitky a všetko, čo robil zaváňalo prúserom.

Trvalo mi síce šesť mesiacov, kým som to nejako predýchal. 💔 Mojim všeliekom sa stalo každodenné hodinové behanie okolo železničnej trate s našim psom Enzom a samozrejme, vyváranie grafických návrhov.

Do toho všetkého som sa začal zajímať o fotografiu ako takú. Fascinovali ma historické fotky a portréty ľudí. Rád som sledoval ľudí na námestiach, vo vlakoch, na staniciach, letiskách či pred kostolom. Každý z nich niesol totiž svoj životný príbeh a mňa bavilo zachytávať ich v prirodzených a spontánnych prejavoch, akými boli chôdza, ponáhľanie sa niekam, telefonovanie, zamyslenie sa či popíjanie kávy.

👉 Mojim ďalším cieľom bola kúpa kvalitného foťáku, 📸 ktorý by mi pomohol uchopiť a zafixovať tie jedinečné okamihy.

Vždy som bol tak trochu samostatnejší ako moji súrodenci. Mama hovorila, že som iný. Že sa vždy dokážem dokonale prispôsobiť prostrediu, v ktorom som a na zmeny reagujem extrémne rýchlo. Hovorievala mi, že keby som bol zviera, bol by som chameleón. 🦎 Uvedomoval som si, že som iný a že raz budem môcť z tejto svojej silnej stránky ťažiť.

Čas ubiehal a ja som končil strednú. Rozhodoval som sa, 🤔 kam sa budú uberať moje kroky ďalej. Najprv som si myslel, že budem pokračovať v tom, čo ma baví najviac – kreslenie ✍️ a grafika, ale keď som si dal dva a dva dokopy a poslúchol mamu, ktorá mi hovorila, aby som šiel na vysokú, že na to mám, tak som jej dal za pravdu a začal som štúdium v Prahe v odbore manažér.

Školu som dával najmä s pomocou štipka a vybavenia lacnejšieho bývania u maminej sestry. Prvý rok ma to veľmi nebavilo, keďže sme sa zase točili okolo teórie a kvanta skrípt, 📚 ale neskôr som tomu prišiel na chuť.

Domov som chodieval veľmi málo. S rodinou som bol v kontakte pravidelne, ako s našimi, tak aj so segrami a bratom. Chýbali mi, ale nechcelo sa mi cestovať z Prahy každý týždeň. Tak som nabehol na systém prednášok, cvičení a skúšok. Cez víkendy som makal na rôznych objednávkach, ktoré mi stále prinášali peniaze do vrecka a sem-tam som zavítal aj do baru so spolužiakmi. Tak som po troch rokoch úspešne ukončil bakalára. 👨🏿‍🎓

Jeden večer som narazil v bare na partiu štyroch mladých ľudí. Tipoval som im tak max tridsať rokov. Boli tam dvaja chalani a dve baby. Boli elegantne oblečení, upravení a vyžaroval z nich pokoj, istota, zdravá dávka sebavedomia a neskutočná pohoda. Sledoval som ich od baru, keď som popíjal Morgana s kolou. 🍸 Dobre sa bavili, veľa sa smiali a pôsobili úplne bezstarostne. Keď si dievča z partie všimlo, že na nich už pol hodiny neprestajne zízam, podišlo ku mne a oslovilo ma:

„Dal by si si s nami ešte jeden?“ a ukázalo na môj skoro prázdny pohár.

„Rád“, odvetil som.

Žmurkla na čašníka, lúskla prstami, vo vzduchu urobila kruh – akože ešte jedno kolo – a už som mal pred sebou naplnený nový pohár s Morganom.

„Poď medzi nás. Prisadni si. Od baru toho asi veľa nepočuješ, čo?“, usmiala sa.

Prešiel som k nim do VIP boxu. Pozdravil som sa, predstavili sa mi ako Marko, Katy, Imro a Iva. Chalani mali britský prízvuk a baby boli rodené Češky. Napriek tomu,  že všetci boli úplne cudzí, mal som pri nich pocit, že sa poznáme veľmi dlho. Celé hodiny sme kecali. Vyzvedali kto som, čo tu robím a prečo žijem v Prahe, čo ma baví, čo by som chcel zažiť a aký je môj životný cieľ.

⁉️ Prvé otázky boli ľahké, ale odpovedať na svoje životné smerovanie a zmysel života? To bolo celkom náročné a vyčerpávajúce. Uhral som to do autu. Bolo mi miestami aj trápne, že oni sú tak jasne nastavení a vedia, čo od života chcú. Po ich slovách som pochopil, prečo na mňa pôsobili tak príjemne, pohodovo a pokojne.

Zistil som, že to, čo majú oni, môžem mať aj JA. Že pozitívne myslenie 💡a slobodná myseľ nestoja nič a že mi zachránia zadok v mnohých situáciách. Stretnutie s nimi ma obohatilo.

Prišiel som k uvedomeniu, že ak chcem niečo v živote dosiahnuť, musím si určiť jasné smerovanie a zmysel. Lebo, kde je vôľa, tam je cesta.