Večerník investora 🌙 VIII. časť

Ráno som vstal veľmi nabudený. Igor nevedel, že mám po práci dohodnuté individuálne stretko k Gordonom. Ešte som mu o tom nechcel hovoriť, aby si nemyslel, že som čudák 🤔.

Igor bol skvelý chalan, poznali sme sa už dlho, len mal jednu zlú vlastnosť — vždy, keď som bol čo i len trochu nadšený z nejakej veci, on ma okamžite uzemnil. Aby som vraj stál nohami na zemi, našiel si pevnú pôdu pod nohami a nelietal v oblakoch. Jeho negativizmus, alebo skôr realizmus ma niekedy udivoval. Mal som ho však veľmi rád.

A keďže vzťahy často fungujú na protikladoch, ani naše kamarátstvo nebolo na tom inak.

Vstal som o dve hodiny skôr. Zacvičil som si 🏋🏻‍♂️, oholil som sa, dal som si sprchu, urobil som kávu sebe aj Igorovi. V čase raňajok už vstával aj Igor.

„Ale, ale, tebe dnes čo je?“, zívol si a natiahol ruky za hlavu.

„Nič, čo by bolo. Len som dobre spal, tak som si skôr privstal, nech mám dlhší deň“, usmial som sa a už som mu podával miešané vajíčka, nakrájanú zeleninu a hrianky.

Pätnásť minút pred deviatou sme už kráčali k výťahu, vyšli do ruchu veľkomesta, nastúpili do  metra a dostali sa k GG company.

Gordon nám odprezentoval plán 📜 na nasledujúci mesiac. Obaja sme sa mali podieľať na jednom marketingovom návrhu, na kampani, ktorú viedol vedúci marketingového oddelenia s tímom a ja s Igorom.

Celý deň som bol vysmiaty, všetkým som sa zdravil, uvaril som kávu aj pre asistentku. Veľmi som sa tešil na to, kedy odbije šestnásta hodina a dnešok skončí.

Makali sme 💻 ako o dušu . Veľa vecí, o ktorých som nemal ani šajnu, som sa naučil práve dnes. Ako všetko so všetkým v marketingovej stratégií súvisí, aké je náročné vymyslieť správny harmonogram a pod.

Vedúci marketér Marco povedal, že nás čaká náročný mesiac 📆. Bol striktný a prísny. Zaujímali ho len čísla. Bol čisto analytický typ. Všetko muselo sedieť. Všetko muselo byť dopodrobna naplánované.

Mne toto puntičkárstvo a zmysel pre detail nič nehovorili. Áno, zmysel pre detail som využíval pri fotení, ale nebol som práve ten typ človeka, ktorý by potreboval mať všetko tip top.  

O pätnástej mi zazvonil firemný telefón 📞: „Ahoj. Vyzdvihnem ťa 17:12 pred apartmánom. Buď pripravený, okej? A ešte jedna vec. Obleč sa športovo.“

To bol Gordon. Bol som ako na ihlách. Je pravda, že som sa až do konca pracovného dňa nesústredil. Stále som premýšľal 🤔 nad dvomi informáciami z Gordonovo telefonátu: Prečo mám prísť v šporotovom? A druhou bol čas stretnutia – 17:12 … Hlavou mi preblesklo: Čo ten týpek na mňa skúša?

Po práci som si dal sprchu, nachystal si športové oblečenie a čakal som už o sedemnástej pri okne. Igor sa zdržal v práci, lebo ho zavolali do druhej pracovnej skupiny, keďže bol zbehlý v matematike.

Popravde, aj som bol trochu rád, že ešte nie je doma. Nechcelo sa mi hovoriť mu, že niekam idem. Vedel som, že by vyzvedal, až by to zo mňa nakoniec dostal.

17:10 som už čakal vonku. Bol október, zamračené a bolo trochu sychravo. Celý deň vyzeralo, že bude pršať 🌦️. O dve minúty zastavilo čierne BMW, zadné okno sa stiahlo a tam sedel Gordon: „No čo, chlapče? Pripravený?“ A usmieval sa od ucha k uchu. Pokýval som hlavou a on mávol rukou, aby mi naznačil, že mám nasadnúť.

V aute sme strávili asi desať minút. Pýtal sa ma, ako sa mi páči mesto, čo hovorím na stáž, či som v kontakte s rodinou a zaujímalo ho, či sa mi už zapáčila nejaká slečna. Rozprávať sa s ním bolo veľmi fajn. Jeho ozajstný a nepredstieraný záujem ma veľmi potešil.

Gordonov osobný šofér nás vysadil kúsok od Central parku 🏞️. Miesto ma prekvapilo, ale hovorím si, asi sa ideme prechádzať, tak som sa nepýtal na výber lokality. Vystúpili sme, Gordon sa nadýchol, ponaťahoval si nohy, ruky, žmurkol na mňa a povedal: „No poď, uvidíme, čo dokážeš.“ A rozbehol sa.

Tento chlap si zo mňa robí srandu??? To nemôže myslieť vážne! Naozaj sme tu prišli behať 🏃‍♂️? Chcel som od neho učiť sa a nie s ním chodiť športovať. Toto a ešte oveľa viac mi prebehlo hlavou.

⁉️ Moja barania povaha s tým mala veľký problém. Práve som oľutoval, že som sa na toto dal.